Ahojte,
asi ste si už iste všimli, že v poslednej dobe na blog neprispievam tak často, ako som zvykla po iné roky. Nebudem tu vypisovať žiadne výhovorky, prečo tomu tak je, no predsa len ma sledujete už nejaký ten čas a patrilo by sa povedať vám k tomu aspoň pár slov. Blogovanie nie je moja povinnosť, nijako ma to neživí, ale píšem preto, že ma to baví, je to moje hobby, rada sa pritom odreagujem a vypnem od každodenných starostí. Ako roky ubiehajú, nazbieralo sa vás tu celkom hojne a taktiež sa ma už viaceré kamarátky a známe, ktoré moje príspevky čítajú pravidelne pýtali, prečo prispievam tak málo, kedy bude niečo nové a podobne. Chcela by som teda uviesť na pravú mieru, prečo je moje prispievanie v poslednej dobe aké je a čo za tým všetkým možno hľadať. Posledný rok a pol bol pre mňa dosť náročný a plný zmien, čo sa odzrkadlilo aj na tom, že som začala, povedzme si to na rovinu, blog zanedbávať. S novou prácou prišlo aj veľa starostí a povinností, menej času a keď aj nejaký bol, trávila som ho niekde mimo a pri iných aktivitách a tak už na blogovanie veľa času neostávalo. Taktiež som stratila akýsi drive a chuť voči písaniu, pretože sa to pre mňa stalo povinnosťou a neviem ako vy, ale často sa mi stáva, že keď niečo začína byť vážne, vytráca sa z toho všetka zábava a radosť a skôr ma to začína nudiť. S tým všetkým prišla veľká demotivácia, stagnácia a asi najväčšie blogerské okno, aké som za posledné 4 roky blogovania zažila. Nápaditosť sa začala zo mňa pomaličky vytrácať a mala som pocit, že ma to nenapĺňa tak, ako na začiatku. Spočiatku som sa pohrávala s myšlienkou, že s blogom seknem nadobro, no potom som si povedala, že to ešte skúsim, pretože ma to stálo roky úsilia a vybudovala som niečo celkom zaujímavé prakticky z ničoho. Som si vedomá toho, že viaceré z vás ma možno prestanete sledovať (pár jedincov tak už urobilo) a opustíte môj blog, no aj napriek tomu to risknem. Nebudem to siliť a prispievať z donútenia, ale radšej napíšem vtedy, ak na to budem mať čas a hlavne chuť, pretože nič viac nezabíja kreativitu ako odpor. Momentálne mi hlavou víri kopec nových nápadov na ďalšie články, takže si už len musím nájsť čas na ich zrealizovanie.
Predsa len sme dospelý ľudia a každý máme svoje povinnosti a starosti, takže ma snáď väčšina z vás pochopí a že to so mnouvydržíte. Ak nie, mrzí ma to, no aj tak som veľmi vďačná za každú vašu odozvu a priazeň.
Tak len toľko som chcela.
Teším sa na vás pri ďalších článkoch snáď už čoskoro.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára