Nicka The Beauty Hunter: |Môj život v Prahe|

Zdravím vás zlatíčka,
napadlo ma, že som vám vlastne dokopy ešte nič nenapísala o Prahe a o tom, ako sa mi tu darí. Som tu už niečo vyše piatich týždňov a teda som už čo to zažila, ale pomaly sa začínam aj tešiť domov. Dosť ma tu štve jedna vec, a to, že nemám dobrý internet a tak je kontakt s okolitým svetom o dosť ťažší. Taktiež sledovanie iných blogov pripadá v úvahu minimálne, uploadovanie vlastného príspevku trvá aj vyše dvoch hodín (a to aj v prípade, že už mám spracovaný text), no a o instagrame ani nehovorím. Sem tam niečo stihnem nahrať v práci, ale to len v prípade, že sa na päť minút utrhnem od roboty. Čo sa samotnej Prahy týka, tak je to tu oproti nám určite rušnejšie, všade je veľa turistov, na každom kroku sa vás ľudia pýtajú, akým smerom sa kam dostať, čo je síce veľmi milé, no po väčšine im odpovedať neviete, pretože sami tápete s mapou v ruke. Ľudia sú väčšinou priateľský a ústretový, no nájdu sa aj výnimky a raz sa mi stalo, že som schytala pľuvanec od bezdomovca, ale ťažko povedať, či to bol priamy útok na moju osobu alebo mal len potrebu si uľaviť :D Cestovanie je super rýchle, všade sa bez problémov dostanete a ak neviete ako, vždy vám niekto rád poradí. Hoci ceny mesačníkov sú porovnateľne s našimi, možno o málinko drahšie, čakala by som, že na také veľké mesto to bude omnoho drahšie. Najčastejšie sa prepravujem električkou, no cez víkendy hlavne metrom, ktoré ma veľmi baví, ak si odmyslím kopu asociálov a iných neprispôsobivých občanov. Som dosť úzkostlivý človek a veľké davy veľmi nemusím, takže v tomto to bolo pre mňa čosi nové a hoci som sa z počiatku necítila vo svojej koži, s každým dňom som si viac a viac zvykala a teraz je to už omnoho lepšie. Je to vždy ťažké, ak ste v cudzom meste sami, takmer nikoho tu nepoznáte a ste radi, ak prídete z práce neskôr a nemusíte nad tým všetkým veľmi rozmýšľať. Samozrejme je tu aj veľa možností, čo robiť vo voľnom čase, no samej sa mi po pamiatkách chodiť nechce a nakupovanie každý deň tiež nie je riešenie a časom vás to prejde, verte mi. Z pamätihodností som toho videla už dosť, niečo dokonca aj viackrát. Spomeniem napríklad Karlov Most, Václavské Námestie, Orloj, Vyšehrad, či Petřín. Z týchto všetkých ma najviac zaujal Vyšehrad, ktorý vyzerá veľmi malebne. Taktiež sa mi páčil aj cintorín, kde sú pochovaný samí slávny ľudia, maliari, spisovatelia, speváci, herci, vedci, doktori, právnici, tá najvyberanejšia smotánka (Bedřich Smetana, Božena Němcová, Vlasta Burian, Jan Evangelista Purkyně, Alfons Mucha...). Morbídne obzerať cintorín, že? :D Ale fakt to má svoje čaro. Niektoré hroby sú úplné umelecké diela a nachádza sa tam množstvo úžasných sôch, hlavne anjelov, ktorých zbožňujem. Boli sme sa tam pozrieť s kamarátkou, ktorá ma došla pozrieť v jeden víkend a zhodou okolností bol práve Sviatok všetkých svätých, takže to bolo o to magickejšie. Kopa zapálených sviečok, neskutočný pokoj a úžasný západ slnka. Fakt nádhera, nato, že inokedy ma tento sviatok nejako neberie. Asi mi stačil len správny cintorín :D
Iba pred týždňom ma prišli navštíviť kamaráti s mojim drahým, čo bolo pre mňa po vyše mesiaci, kedy som ho naposledy videla, trochu emotívne a malú emočnú chvíľku som mala aj keď som ho odprevádzala na stanicu :D Ale tak každá z nás si to raz za čas môže dovoliť, no nie? Počas ich návštevy sme však toho veľa nenachodili, aspoň čo sa pamiatok týka, pretože počasie bolo dosť na nič a dva dni stále pršalo, takže sme sa len poflakovali po obchodoch, dali stretko s ďalšími kamarátmi, ktorý tu žijú, dokonca aj s rodinkou, takže to bolo v podstate veľmi príjemný predĺžený víkend. Bola som rada, že došli a mala som sa úplne fantasticky a už sa neviem dočkať, až dôjdem do Košíc a dáme nejakú crazy párty. Niekedy nie je hlavné, čo robíte, ale s kým ste, pretože od toho závisí dobrá nálada a skvelé zážitky.
Čo sa nakupovania týka, tak ako ste už mohli vidieť, moja peňaženka dostala zabrať hneď v prvý deň v Sephore a odvtedy ešte veľa veľa krát všade inde. Avšak s blížiacimi sa Vianocami som sa snažila nakúpiť aj vianočné darčeky, ktoré budú tento rok možno o niečo výnimočnejšie a už teraz sa teším na reakcie mojich najbližších. Svoje darčeky už všetky viem, keďže som si ich kupovala sama, takže prekvapená nebudem, ale vôbec mi to neprekáža, pretože tento sviatok nie je len o nich a ako ste mi už viaceré z vás v komentoch písali, a ja s vami vo všetkom do bodky súhlasím, Vianoce sú o tom, že sa stretne celá rodina pokope a to je to najdôležitejšie. Najhoršie však už len bude zbaliť sa a dotrepať sa s toľkými vecami domov :P
No ale nebudem sa už toľko vykecávať, veď kto by to aj tak čítal, že? :D Tak vám ešte ukážem aspoň zopár fotiek.