Krásny piatok želám,
tak opäť to zbehlo a mňa čaká posledný týždeň čoby doktorandka. Cez víkend mám v pláne sa učiť, no samozrejme aj trochu oddýchnuť, aby som pred štátnicami nemala taký stres a nekixla im tam uprostred toho všetkého. Uvidíme, ako to teda celé dopadne. Ja len dúfam, že dobre, tak držte v stredu palce ;)
Mimochodom, ďakujem vám za vaše milé komentáre, v ktorých často píšete, ako sa vám blog páči a povzbudzujete ma k tomu, aby som aj naďalej prispievala a spríjemňovala vám voľné chvíle. Len pred pár dňami sa mi ozvala spolužiačka z výšky, o ktorej som už dlho nepočula. Vraj blog čítava veľmi rada a hrozne si ho pochvaľovala. Naozaj veľmi milo ma tým prekvapila a ani si neviete predstaviť, ako veľmi človeka takáto pochvala poteší. Sú určite dni, kedy sa ani mne vždy nechce postovať, prokrastinácia je proste sviňa, no potom prídu chvíle ako je táto a ja si poviem, že predsa len to má cenu. Že keď spríjemním deň aspoň jedinému takémuto milému človiečikovi, tak to stojí naozaj za to. A hoci ma čaká krušnejšie obdobie, budem sa zo všetkých síl snažiť, aby som vás nesklamala a aj naďalej chcem udržiavať tento blog pri živote. Tak len dúfam, že mi pri tom aj naďalej budete pomáhať svojou podporou.
Mám vás rada zlatíčka :*
Ale, aby sme neboli celý čas len emotívny, prejdime už k dnešnému postu. Ako ste si už asi všimli, piatky sú v poslednej dobe prevažne o veľmi uvoľnených postoch a to aj preto, že je tu teda to leto a ani mne sa vždy nechce len písať recenzie a aj ja osobne sa rada na iných blogoch pozriem na pekné obrázky. Takže dnes to bude opäť zopár krásnych záberov, ktoré sa mi podarilo urobiť na poslednej návšteve chatky mojich rodičov. Bol to naozaj nádherný deň, počas ktorého som si neskutočne oddýchla a to aj napriek tomu, že som pracovala v záhrade. Áno, haha, počujete dobre, pracovala som. Viem, čudné, ale niekedy ma to baví a tento deň bol jedným z tých, kedy mi nevadilo ani hrabanie sa v hline pod skoro 40 stupňovými horúčavami. Odkedy bývame s priateľom spolu, trávim s našimi málo času a tak mi to raz za čas padne skvelo. Ešte dlho budem na tento deň spomínať.
Dúfam, že sa vám budú fotky páčiť a želám vám krásny víkend!
Červená cibuľka je tá najsamlepšia zeleninka. Ako decko som cibuľu neznášala a klasickú nemusím za surova ani teraz, ale červená, to je iná káva bejbe. Surová do šalátika alebo opečená na ražni, mňam.
Prvé hrúščatá, ktoré sa nám narodili. Keby ste videli stromček, tak by ste sa čudovali, že vôbec na ňom niečo rastie a predsa len.
A moje malé nesmie chýbať. Prenasleduje ma na každom kroku.
Mám pocit, že vždy keď niekam idem a fotím, tak vždy sú tam nejaké ovce :P
Hrozienko mám rada len v tekutej forme, ale vyzeralo naozaj skvelo :)
Máme to my ale šťastie, že žijeme v takom nádhernom kraji :)
Na záver úplne nádherný západ slnka, čo ma vždy dostane.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára